Kryoterapia, alebo aj kryoablácia, predstavuje alternatívny spôsob liečby rakoviny obličiek. Využíva skvapalnený plyn, najčastejšie tekutý dusík alebo argón, na zničenie rakovinových buniek zmrazením. Skvapalnený plyn sa privádza do nádoru pomocou ihly. Vo väčšine prípadov sa pred zákrokom urobí biopsia nádoru, ktorou sa určí jeho subtyp.
Kryoterapia sa zvyčajne vykonáva napichnutím cez kožu, pomocou ultrazvukovej alebo CT navigácie (Obr. 1). Kryoterapia sa môže vykonať aj laparoskopicky alebo otvorenou operáciou. Počas tohto zákroku sa dôsledne monitoruje teplota tkaniva obličky, ako aj okolitých orgánov pomocou termosenzorov.
Lekár môže odporučiť kryoterapiu, ak je váš nádor malý (menší ako 4 cm) a operácia pre vás nepredstavuje najvhodnejší spôsob liečby. Dôvodom môže byť vysoký vek alebo celkový zdravotný stav, ktorý predstavuje zvýšené riziko pri operačnom zákroku.
Kryoterapia je efektívna a bezpečná liečba malých obličkových nádorov, avšak existuje zvýšené riziko, že aj po zákroku zostanú v obličke živé nádorové bunky. Preto je riziko rekurencie ochorenia v tomto prípade vyššie ako pri chirurgickej liečbe.
Aj keď sa zákrok považuje za bezpečný, existujú riziká vzniku komplikácií. Najčastejšou komplikáciou je krvácanie so vznikom krvnej zrazeniny v obličke, nazývanej perinefritický hematóm. Pri výkone môže dôjsť k poškodeniu okolitých orgánov, napríklad močovodu, sleziny, pečene alebo čreva. Taktiež môžete dlhšiu dobu v oblasti zákroku pociťovať pichavé a svrbivé pocity, odborne označované ako parestézie.
Kontroly po kryoterapii sú naplánované v 3 mesačných intervaloch. Počas týchto návštev absolvujete CT a MRI vyšetrenia na účely monitorovania stavu obličky a včasného odhalenia recidívy nádorového ochorenia.
Kryoterapia sa môže vykonávať opakovane, a to v prípadoch, ak prvá liečba nebola úspešná.
