Nádory obličiek sa klasifikujú podľa štádia, podtypu a stupňa agresivity nádorových buniek. Toto sú tri základné kritériá na určenie možných liečebných postupov.
Staging – systém určenia štádia ochorenia
Štádium ochorenia poukazuje na pokročilosť ochorenia a prítomnosť či neprítomnosť metastáz v lymfatických uzlinách alebo iných orgánoch.
Štádium nádorov obličiek sa určuje pomocou tzv. TNM klasifikácie (Tumor Node Metastasis). Urológ zhodnotí veľkosť a invazivitu nádoru (T) a zaradí ich do jednej zo štyroch skupín. Zhodnotí prítomnosť postihnutia lymfatických uzlín (N) a prítomnosť rozšírenia ochorenia do iných orgánov (M). Ak sa tvoria metastázy, najčastejšie postihnuté bývajú pľúca, kosti alebo mozog. Obr. 1 až 5 zobrazujú rôzne štádiá ochorenia.
Histologické podtypy nádorov
Okrem určenia štádia národu je dôležité určiť aj jeho histologický podtyp. Podtyp určuje patológ pomocou tzv. histopatologickej analýzy. Lekár špecialista vyšetrí nádorové tkanivo získané pomocou biopsie alebo zo vzorky tkaniva odobratého pri chirurgickom zákroku. Biopsia obličky nie je štandardným vyšetrením využívaným pri diagnostike rakoviny obličiek. Vo väčšine prípadov nie je histologický podtyp nádoru známy, kým sa nevykoná operácia.
Existuje niekoľko podtypov nádorov obličiek. Väčšinu týchto nádorov tvoria tzv. karcinómy renálnych buniek (80-85 %). Najčastejším podtypom je tzv. svetlobunkový renálny karcinóm (80 %), ďalších 10 % pripadá na papilárny renálny karcinóm a asi 5 % na chromofóbny renálny karcinóm. Zvyšných 5 % tvoria karcinómy zo zberných obličkových kanálikov (Bellini-Duct) a viacero druhov vzácnych a dedičných podtypov karcinómov obličiek.
Ak vám bol diagnostikovaný vzácny typ obličkové nádoru, váš lekár vám poskytne podrobné informácie o možných spôsoboch liečby. Tieto sa môžu líšiť od postupov používaných pri liečbe bežnejších typov obličkových nádorov. Multidisciplinárny tím lekárskych odborníkov prediskutuje dostupné možnosti liečby, aby zvolili pre vás najvhodnejší liečebný postup. (pozri Lekársky tím)
Benígne nádory
Niektoré obličkové nádory nie sú zhubné. Označujú sa ako benígne nádory obličiek. Najbežnejším typom benígnych nádorov sú onkocytómy a angiomyolipómy.
Onkocytómy sú vo všeobecnosti diagnostikované až na základe histologického vyšetrenia, pretože zobrazovacie metódy nedokážu bezpečne odlíšiť tento typ nádoru od zhubných nádorov. Najbežnejším liečebným postupom týchto nádorov je parciálna nefrektómia a aktívne sledovanie. Viac sa o týchto liečebných postupoch dočítate v časti Lokalizovaná rakovina obličiek.
Angiomyolipóm (AML) je nezhubný nádor. Až 4-krát častejšie sa vyskytuje u žien. Najčastejšie je diagnostikovaný na základe ultrazvuku, CT alebo MRI vyšetrenia, prípadne ak nádor krváca a spôsobuje ďalšie symptómy. Aj keď je AML nezhubný nádor, existuje zvýšené riziko spontánneho zakrvácania obličky, ak nádor rastie.
Vo všeobecnosti sa AML odstraňuje chirurgicky (parciálna nefrektómia), ale v niektorých prípadoch môže byť nevyhnutné odstránenie celej obličky. Radikálna nefrektómia sa odporúča v prípadoch výrazného krvácania nádoru.
Cysty obličiek
Niektoré ložiskové zmeny obličiek nie sú nádory, ale takzvané renálne cysty. Cysty sú dutiny vyplnené tekutinou, ktoré sa nachádzajú na obličkách a sú ľahko rozpoznateľné pri CT vyšetrení. Cysty môžu byť aj zhubné. V týchto prípadoch je potrebné chirurgické odstránenie cysty.
Grading- hodnotenie agresivity nádoru
Tretím komponentom v klasifikácii je hodnotenie agresivity nádorových buniek. Najpoužívanejším systémom na toto určenie je Fuhrmanovej nukleárny grading. Na základe neho patológ zaradí nádor do 1. až 4. stupňa podľa jeho agresivity.
Individuálna prognóza
Po diagnostike a klasifikácii nádoru s vami lekár prediskutuje rôzne možnosti liečby a následného sledovania. Odporučený liečebný postup vychádza z TNM klasifikácie, určenia Fuhrmanovej nukleárneho gradingu a histologického podtypu nádoru. Na základe klasifikácie možno odhadnúť aj vašu individuálnu prognózu. Nezabúdajte ale, že ide o odhad, ktorý neráta s vznikom neočakávaných udalostí.